úvod alebo „zlo plodí zlo“

..Opustili sme tábor Sachsenhausen o pol druhej popoludní. Vybrali sme sa smerom na východ. V skutočnosti sme šli kam nás oči viedli. Bez toho, aby sme vedeli, ktorý je správny smer. Pochodovali sme po asfaltovej ceste, ktorá bola plná vojakov a tankov, nákladných áut a vozov zapriahnutých koňmi. Tak sme prešli väčšie a menšie dediny. Pootvorené dvere škrípajúce vo vetre poukazovali na to, že príbytky sú prázdne. Obyvatelia zo strachu pred Rusmi ušli. Za pol dňa pochodovým krokom i klusom sme prešli dobrých tridsať kilometrov. Oblečení vo väzenských uniformách a drevákoch sme pochodovali po "ceste života". Podvečer sme došli do mestečka Bernau, ktoré sa vzdalo ruským vojakom. Všade viali biele zástavy.

Pred kostolom uprostred mesta sme zbadali ruského červenovlasého bradatého dôstojníka. Zavolal si ma k sebe a prihovoril sa mi v jazyku jidiš. "Prečo ideš v takých drevákoch? opýtal sa. "Vari nemáš poriadne topánky?" Udivene pokrútil hlavou. O malú chvíľu sme vošli do domu, kde žil nemecký manželský pár. "Daj mu svoje topánky!" ráznym hlasom prikázal domácemu pánovi zobuť topánky a pozrel smerom dole. "Ale to sú moje posledné topánky," zdráhal sa Nemec. Dráma, ktorá nasledovala po tejto odpovedi, sa nedá opísať. Všetko sa to odohralo veľmi rýchlo. Vybehol som z domu. Dôstojník za mnou kričal: "Zober! Zober si tie topánky!..." Ale ja som mu odpovedal, aby ma nechal v pokoji. Po určitej chvíli sa dôstojník priznal, že je synom hlavného rabína z Kyjeva. Celú jeho rodinu zavraždili Nemci bajonetom, preto v Nemecku inú zbraň nepoužíva, len bajonet... Po týchto slovách som už stál uprostred cesty a žalúdok sa mi obracal naruby..

zápletka alebo „čo sa za mladi naučíš, vo vojne akoby si našiel“

Pre židov platil až do roku 1849 zákaz usadiť sa v banských mestách, ku ktorým patrila aj Spišská Nová Ves. Zachované matriky dokazujú, že v 50-tych rokoch 19. storočia sa do mesta prisťahovali prvé dve židovské rodiny. Prvý záznam o židovskom sobáši je z roku 1866. Židovská náboženská obec vznikla v Spišskej Novej Vsi v roku 1872. V tom istom roku založili prvú súkromnú školu. V Roku 1899 vybudoval v Spišskej Novej Vsi staviteľ Michal Krucsko majestátnu synagógu v maurskom štýle. O vybudovanie synagógy sa spolu so židovskou obcou zaslúžil rabín Áron Krausz (zomrel v roku 1929). Nachádzala sa na vtedajšej rovnomennej Školskej ulici oproti dnešnému gymnáziu.

Synagóga bola v roku 1939 dvakrát podpálená. Prvýkrát 23. júna ju o 9. hodine večer podpálila nemecká mládež, ale hasiči požiar uhasili. Na druhý deň o 6. hodine večer sa situácia zopakovala. 1. mája 1941 do mesta prišla skupina mládeže - príslušníkov Hitlerjugendu z Nemecka, ktorá bola na výlete v Novoveskej Hute. Ich cieľom sa stala miestna synagóga. Najprv strhli z jej priečelia veľkú pozlátenú Dávidovu hviezdu, potom dve tabule s Desatorom a zničili jej vnútorné zariadenie.

Koncom 60-tych rokov 20. storočia bolo rozobraná na stavebné materiály. Na jej mieste bolo vybudované mestské letné kino, v súčasnosti nefunkčné. Zvitok Tóry sa podarilo zachrániť vďaka rodine Arpáda Rauchwergera a Otta Kohna. Nachádza sa v Arku Pinner Liberal Synagogue v Nortwoode na predmestí Londýna.

gradácia alebo „dúhová klenba”

Rozmery synagógy boli 18x30m. Priečelie tvorili dve veže, medzi nimi stál tympanón s pozlátenou Dávidovou hviezdou. Okná boli súmerne rozmiestnené. Prvý schodík pred vchodom bol asi 10 metrov do ulice. Do vestibulu, ktorý mal rozmery 7,5 x 5 metrov, sa vstupovalo troma mohutnými portami s rozmermi 1,8 x 3 metre. Dve bočné porty viedli na točité schodištia s asi 30 kamennými schodmi. Plocha múrov bola členená dvojitými piliermi. Tromi dverami sa vstupovalo do veľkej siene s benátskou šachovnicovou dlažbou, na ktorej prevažovala žltá a tehlová farba. Nad strednou časťou o rozmeroch 8x 18.5 metrov ležala nepravá dúhová klenba na dvojitých liatinových železných stĺpoch. Časť stropu bola modrá. Zdobili ju pozlátené hviezdičky. vnútorné rozmery synagógy sa rozširovali o 3 metre na obe strany. Na poschodí boli galérie, kde sedeli ženy. Rad stĺpov podopieral železné trámy a drevený balkón s lavicami. Na východnej strane v aspide sa nachádzala vysoká archa zmluvy (Aron ha kodeš) z dreva s uloženými Tórami, nad ňou okrúhle okno a nad oknom polovičná kopula z tehál. Vnútorná architektúra synagógy bola symetrická a proporčná. Strecha bola pokrytá plechom a šindľami.

vyvrcholenie alebo „Regogue“

 

poďakovanie

PhDr. Ružene Kormošovej za písomné i obrazové matriály o synagóge a sprievodné slová i fotografie z knihy vydanej v Spišskej Novej Vsi v roku 2007 „Cena života – zo spomienok Waltera Morgenssera“ narodeného v Spišskej Novej Vsi (nemecky Zipser Neudorf), ktorý bol z preplneného vyhladzovacieho tábora Auschwitzu transportovaný do koncentračného tábora Ravensbruck, kde prežil deň svojich štrnástich narodenín, ktorý sa vybral na „cestu života“ z vyhladzovacieho tábora Sachsenhausen,

Slavovi Venglárčikovi za trpezlivosť s vizualizáciou neexistujúcej synagógy
v Spišskej Novej Vsi,

R. Gondovi za pomoc s exportom Regogue,
spoločnosti BSP Magnetica za podporu a čas,
Mayi Harmaňošovej, Anite Gritch a Elizabeth Jane Ross za jazykové korektúry,
kozmonautovi M. Oravecovi za hostenie,

mojej rodine a priateľom.